PhDr. Dagmar Onačilová, Fakultná nemocnica, FRO, Bratislava, Primár: MUDr. M. Gulánová, CSc.
Človek sa snaží žiť v mieri, v harmónii so všetkým navôkol, ale i sám so sebou a so svojim vnútrom. Občas sa snaží o skutočné pochopenie nielen okolia, ale i seba. Niekedy príde i k uvedomeniu si toho, čo chce,čo môže, čo nechce, čo nemôže, kam patrí, kde je jeho miesto. Človek sa často nachádza v takýchto situáciách. Niekedy si poradí sám, inokedy potrebuje pomoc.
Dnes existuje veľa psychoterapeutických škôl a smerov, ktoré je obtiažne zatriediť, pretože vychádzajú nielen z rôznych filozofických koncepcií, ale i z najrozmanitejších hypotéz, alebo kladú dôraz na niektorý dielčí faktor psychoterapeutického procesu, zatiaľ čo ostatné faktory, dôležité v iných školách, nemajú pre nich význam. Rôznym teóriám psychoterapie odpovedá i rôznorodosť definícií psychoterapie. Mnohí autori hovoria o liečebnom pôsobení psychologickými prostriedkami napr.: Pierre Janet hovorí o využití psychologickej vedy pri liečení rôznych ochorení, naši psychológovia (Kratochvíl,Kondaš,Dobrotka,Syřišťová…) využívajú pri narušenej činnosti organizmu psychologické prostriedky napr:slovo, mimiku, gestá, empatiu, akceptáciu, využitie vplyvov vonkajšieho prostredia. Nie je pochýb o tom, že psychoterapiou možno liečiť tak psychické ako i somatické ale i psychosomatické poruchy. Nie je pochýb o tom, že psychoterapia pôsobí cez psychiku a teda cez mozog človeka, či už v stave vedomom (psychoterapia v bdelom stave) alebo polovedomom či nevedomom (hypnóza, psychotonové interview, psychoterapeutické ovplyvnenie v narkóze).
V psychoterapii pôsobí bezprostredne v psychoterapeutickom vzťahu psychoterapeut psychoterapeutickými prostriedkami. Psychoterapeut pôsobí obyčajne zámerne, či už v liečebno-nemocničnom prostredí pacienta alebo vo vlastnom životnom prostredí pacienta, či už individuálne alebo v skupine, či už pôsobením vonkajších alebo spoločenských faktorov. Úpravy, korekcie alebo zmeny prostredia a vzťahov vyžadujú premyslený plán ale i značne premyslený takt, životnú skúsenosť.
Terapeutický vzťah profesionála k pacientovi je zvláštnym druhom medziľudského vzťahu. Predpokladom jeho vzniku je stretnutie človeka, ktorý potrebuje pomoc, s človekom, ktorý môže a chce poskytnúť pomoc. Kto nevie zachádzať so svojimi každodennými slabosťami, nevie zastonať, obyčajne nebýva ani najspôsobilejší starať sa o iného človeka, ktorý je v núdzi. Je to umenie znášať ťažkosti, neobťažovať zbytočne tam, kde sa môže sám o seba postarať, a pritom prijímať bez pocitu studu či poníženia starosť od ostatných, kde sám nestačí.Vzťah terapeut pacient, rovnako ako láska, je sférou činnosti a slov. Slovo lieči i zraňuje, v krajnom prípade môže aj “zabiť”.
Medziľudský vzťah klinika s pacientom je jednou z brán, kadiaľ sa možno k ovplyvneniu bolesti dostať. Táto“malá, vstupná psychoterapia” má punc akejsi zbytočnosti, ktorá nespočíva na presnej technike a nemá bazálnu účinnosť. Často sa tu stretávame s opovrhnutím.
Pri zvládnutí bolesti využívame hypnoterapeutické postupy, kognitívno - behaviorálne postupy, nácvik relaxácie, AT, jogu, meditácie, holotropné dýchanie.