Mária CIBULKOVÁ, ADOS Žilina
“V ošetrovateľskej práci jestvuje množstvo chvíľ, ktoré nemožno opísať slovami. Patria k našim najvzácnejším zážitkom a navždy ostanú ukryté. Tak je to správne, lebo nepýtame za ne osobitnú odmenu. Sú odmenou už svojou podstatou.”
Toto sú slová zdravotnej sestry jednej z nás. Zdravotná sestra stojí pri lôžku pacienta v nemocnici, v operačnej sále, v ambulancii, pri dopravnej nehode, úraze a teraz už aj v jeho byte, v jeho vlastnom sociálnom prostredí. Je to sestra z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Domáca ošetrovateľská starostlivosť (DOS) je určená pre všetky vekové, diagnostické a indikačné skupiny, ktorým môže byť poskytnutá kvalitná, dostupná a komplexná starostlivosť. Zahŕňa poskytovanie terapeuticko-ošetrovateľských a rehabilitačných služieb osobám so zdravotnými problémami, ktoré z dôvodu svojho fyzického stavu nie sú schopné samostatne opustiť domáce prostredie a byť ošetrení v ambulantnom zariadení. Domácu ošetrovateľskú starostlivosť poskytujú skúsené sestry alebo rehabilitačné pracovníčky podľa indikácie ošetrujúceho lekára.
Prínosom DOS pre pacienta je skrátenie hospitalizácie, či jej predchádzanie a nahradenie domácim ošetrovaním pri stavoch, ktoré si nevyžadujú hospitalizáciu, ďalej prináša chorému výrazné zvýšenie kvality života a aktívnu prevenciu zhoršovania zdravotného stavu. Rozvoj DOS má priniesť zdravotníctvu predovšetkým znižovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť a rozširovanie spektra starostlivosti najmä v oblasti prevencie - zamerať starostlivosť na upevňovanie zdravia, jeho podporu a ochranu. Význam DOS spočíva v tom, že sa pacient behom 6 týždňov nevráti do nemocnice. O potrebe zavedenia a rozvoja DOS svedčia aj údaje týkajúce sa narastania počtu osôb v populácii nad 65 rokov, ktorí už viac ako v polovici prípadov potrebujú dlhodobú zdravotnícku starostlivosť. So zvyšovaním veku populácie sa ťažisko starostlivosti o chorých presúva z akútnych ochorení na chronické. Pribúda pacientov, ktorí trpia civilizačnými ochoreniami a to bez obmedzenia veku. Nie vždy môže a musí byť ich problém riešený hospitalizáciou.
DOS indikuje písomnou formou lekár primárneho kontaktu, lekár špecialista a ošetrujúci lekár lôžkového zariadenia, z ktorého je pacient do DOS prepúšťaný. V niektorých mestách napr. Banská Bystrica, Košice, Nitra či Bratislava je spolupráca nemocnice a ADOS na veľmi dobrej úrovni. Sestra z agentúry si preberá pacienta priamo na príslušnom oddelení aj s pokynmi ošetrujúceho lekára. V prepúšťacej správe sa nachádza aj správa pre ADOS. ADOS Žilina zatiaľ nemá takúto formu spolupráce.
ADOS Žilina sídli na Dolnom Vale č. 3. Zamestnáva 3 zdravotné sestry, jednu fyzioterapeutku a 2 opatrovateľky. Máme v evidencii okolo 200 klientov, ktorým poskytujeme akútnu, krátkodobú či dlhodobú intenzívnu starostlivosť. Najväčšie zastúpenie majú pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ochorenia pohybového aparátu, kožné ochorenia, diabetici a pacienti s nádorovými ochoreniami. Poslednú spomínanú skupinu pacientov tvorí však zatiaľ nízke percento. Ešte stále prevláda zomieranie v ústavných zariadeniach a pritom 80% chorých si želá zomrieť doma. Len v niektorých prípadoch som sa stretla s vhodne vytvorenými podmienkami na to, aby chorý mohol zomrieť doma. Zlepšenie podmienok opatrovania zomierajúcich v domácom prostredí možno očakávať od zmeny postojov v spoločnosti. Aby zdravotná sestra pracujúca v ADOS zvládla svoju rolu pri ošetrovaní ťažko chorého či zomierajúceho čo najlepšie, musí byť jej morálne a etické cítenie založené na láske k človeku a túžbe pomáhať mu i v najťažších životných situáciách. Jedine hlboko ľudským, citlivým, úprimným a láskavým prístupom k zomierajúcemu môže sestra prispieť k dôstojnému naplneniu konečného okamihu. Pri zomieraní doma pomáha známe prostredie a prítomnosť blízkych odstraňovať strach a pocit osamelosti, ktorý má väčšina zomierajúcich.
V ľuďoch však chýba pocit zodpovednosti za doopatrovanie svojich blízkych a ak aj majú vôľu k tomu, ťažko môžu doma vlastnými silami a schopnosťami zabezpečiť dôslednú kontrolu symptómov, napr. podávanie opiátov v pravidelných intervaloch, podávanie kyslíka či odbornú a kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť počas 24 hodín. Chýbajú inštitúcie, ktoré by zabezpečili zapožičiavanie pomôcok ako sú: polohovacie postele, antidekubitárne pomôcky, zdvíhacie zariadenia a i. Všetky tieto prekážky zvyšujú obavy príbuzných, že v starostlivosti o zomierajúceho neurobili všetko a dožadujú sa prijatia chorého do nemocnice. Ak sa nepodarí takéhoto chorého umiestniť do nemocnice hľadá rodina pomoc v iných inštitúciách. Keď sa obrátia na našu agentúru s prosbou o pomoc, očakávajú od sestry prevzatie určitej časti starostlivosti o chorého. ADOS môže prevziať na seba ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť. Katolícka tradícia nás učí, že pokiaľ ľudské telo žije, je to človek - telo a duša - a musíme s ním zaobchádzať s úctou. Pri ošetrovaní pacientov v domácom prostredí je vhodné využívať metódu ošetrovateľského procesu , ktorý je založený na vzťahu dôvery a úcty medzi pacientom a sestrou. Predpokladom jeho utvárania je komunikácia.
Komunikácia s onkologickým pacientom je veľmi náročná najmä ak je pacient neinformovaný o svojom ochorení. Nemôže sa aktívne zapájať do procesu ošetrovania, veľmi citlivo vníma zmeny v správaní sa príbuzných a blízkych a tiež aj zhoršovanie zdravotného stavu a celkovej kvality života. Kvalita života spočíva jednak v určitých vonkajších, objektívnych okolnostiach, ktoré určujú život človeka, a predovšetkým v tom, ako človek určité zmeny a zlomy zvláda, ako ich prežíva, akú im pripisuje hodnotu.
Úlohou DOS je poskytnúť chorému starostlivosť na zvýšenie kvality života, tzn. na odstránenie fyzických ťažkostí ako je bolesť či nepohoda. V súvislosti s ošetrovateľskou starostlivosťou o onkologického pacienta vystupujú do popredia tieto problémy: stav výživy, bolesť a diskomfort, infekcie, telesný vzhľad a sebaponímanie, vyrovnávanie sa s ochorením.
Pacienti s onkologickým ochorením majú problémy so stravovaním, čo neraz ovplyvňuje liečba, jej vedľajšie účinky a emocionálny stav pacienta. Preto je ochorenie sprevádzané najmä týmito príznakmi: nepravidelný a znížený príjem potravy, nevoľnosť, vracanie, hnačky alebo obstipácia, stomatitídy, bolesti súvisiace s príjmom potravy. Problém stravovania ovplyvňuje miera sebestačnosti pacienta.
Sestra sa počas starostlivosti o chorého zameriava na: sledovanie hmotnosti a habitu, nechutenstvo, spôsob stravovania a na predošlé stravovacie návyky, obľúbené a neobľúbené jedlá, pitný režim, nauzea a vracanie, ťažkosti so žutím a prehĺtaním, hnačky a obstipácia, užívanie liekov, bolesť.
Najdôležitejšie sesterské intervencie sú: denné monitorovanie príjmu potravy, váženie pacienta, ponúkať pacientovi jedlá podľa chuti, podávanie liekov proti bolesti, zabezpečiť vhodné a estetické prostredie pre posilnenie vizuálnych vnemov, zabezpečiť orálnu hygienu, podávať jedlo v menších dávkach a častejšie, podporovať samostatnosť pacienta, zabezpečiť dostatočné množstvo tekutín, minerálov a vitamínov, pravidelná kontrola príznakov. Sestra má akceptovať skutočnosť, že chemoterapia a rádioterapia môžu zmeniť chuťové vnemy. Dôležitý je pravidelne vedený záznam o zdravotnom stave pacienta.
Choroba a utrpenie vždy patrili k najvážnejším problémom, ktoré podrobujú ľudský život skúške. Choroba často vedie k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca až k zúfalstvu. Často sa zabúda na duchovnú dimenziu ľudského života, ktorá významnou mierou ovplyvňuje jeho kvalitu. Prejavuje sa duchovnými potrebami, z ktorých najdôležitejšie sú potreba vzťahu k sebe - sebaúcta, potreba vzťahu k iným, najčastejšie k Bohu, potreba nádeje, potreba zmyslu života.
Bolesť ovplyvňujú etnické, kultúrne a duchovné faktory. Z duchovných faktorov je to práve náboženstvo, ktoré neraz pomáha chorému prežívať chorobu pred Bohom. Pred ním prelieva slzy nad svojím utrpením, od neho si vyprosuje uzdravenie.
Onkologické ochorenie často vyvoláva vážnu životnú krízu pacientov, ktorí sa musia vyrovnať s množstvom problémov: telesných, duševných, sociálnych a duchovných. Pomáha mu ich prekonávať prítomnosť blízkeho človeka, prítomnosť zdravotníka a prítomnosť kňaza. Problémy, ktoré pacienta najčastejšie zaťažujú sú: úzkosť, strach o rodinu, strach z liečby, strach z rozhovoru s príbuznými, strach z budúceho života, strata zamestnania a strach z izolácie a samoty, osamelosť, únava, spánok, obavy z nepochopenia. Sestra pomáha pacientovi zvládať všetky tieto stavy, nenecháva ho o samote, ak si to nepraje, dovolí mu vyjadrovať otvorene svoje pocity a zážitky, rešpektuje jeho spôsob úľavy bolesti, informuje ho o všetkých dostupných metódach zmierňovania bolesti, pomáha pacientovi nájsť zmysel chorobou a bolesťou poznačeného života.
Prítomnosť kňaza u veriacich pacientov pomáha chorému s problémom svedomia. Často práve pred kňazom chorý povie všetko, čo ho trápi, zdôverí sa mu lebo verí v jeho diskrétnosť.
Z hľadiska predchádzania infekciám, sestra upozorní príbuzných, aby zabezpečili jeho ochranu a nepúšťali k nemu chorých a prechladnutých. Pri všetkých ošetrovateľských výkonoch je nevyhnutné dodržiavať aseptický postup. Preto pravidelne sleduje miesto vpichu, ak je zavedený intravenózny katéter, začervenanie, bolestivosť, funkčnosť. V prípade stomatitídy ošetruje dutinu ústnu, pri prevencii preležanín kontroluje farbu kože, citlivosť, predilekčné miesta a zabezpečuje dôslednú hygienickú starostlivosť.
Keď je človek chorý a sám, ťažko sa vyrovnáva s ochorením, s osamelosťou. Dlhodobou záležitosťou je vyrovnávanie sa so zmenou telesného vzhľadu, najmä ak ide o amputácie časti tela, vedľajšie účinky liečby a dysfunkciu niektorých orgánov. Sestra poskytuje pacientovi i jeho rodine psychickú pomoc a podporu, učí pacienta používať náhradné a protetické pomôcky, zabezpečí konzultácie iných odborníkov, pomáha mu prekonať odpor, prípadne ho naučí starať sa o stómie, kýpte, pomôže mu nadviazať kontakt so svojpomocnými pacientskými skupinami
Ľudské potreby chápeme ako prejav či uvedomenie si niečoho potrebného pre život človeka, niečo čo má preň zmysel, osobnostný význam, čo považuje za hodnotné. Sestra sa nie len podieľa na uspokojovaní potrieb pacienta, ale mala by aj aktivizovať a ovplyvňovať jeho konanie. Celostný prístup k človeku v oblasti ošetrovateľstva a medicíny je ešte stále viac proklamovaný ako vykonávaný priamo v praxi.
Otázkou teda zostáva:
a) ako poznávať duchovné potreby nevyliečiteľne chorého a umierajúceho
b) aká môže byť naša miera pomoci pri ich uspokojovaní
c) aká má byť miera nášho nadhľadu a profesionálneho odstupu, aby nám umožňovala psychickú obranu, ale neprerástla do neosobného chladu či ľahostajnosti.
Určite by nám odpoveď na mnohé podobné otázky priniesol rozvoj hospicovej starostlivosti.
Cieľom nášho snaženia pri starostlivosti o zomierajúcich a ťažko chorých pacientov je nikdy nepripraviť umierajúceho o nádej. Nie je to však falošná nádej, že sa uzdraví a všetko bude zas dobré. Je to nádej, že nezostane sám vo svojom utrpení, bolesti, ba že ani v tej poslednej chvíli života tam nebude sám. Bude tam sestra, bude ho držať za ruku a vyprevádzať do večného pokoja. Hoci v tej chvíli sama prežíva muky nemôže sa obrátiť chrbtom k tým, ktorí ju potrebujú keď sa blížia na koniec svojej cesty a sestra už nemôže nič iné urobiť ako ho utešiť svojou prítomnosťou.
Na záver by som chcela zdôrazniť, že ADOS Žilina som zriadila pre potrebu chorých, ktorí sú odkázaní na pomoc sestier v domácom prostredí, ale aj ako pomoc pre lekárov, ktorí chcú svojim klientom poskytnúť kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť. Postavenie zdravotných sestier pracujúcich v ADOS je špecifické. Problémy, ktoré máme nie sú zaujímavé pre ostatnú zdravotnícku verejnosť. Je absolútny nedostatok odbornej literatúry zameranej na problematiku agentúr, je nedostatok možností konzultovať problémy s tými, ktorí by ich mali riešiť a vedeli by ich riešiť. Zdravotné sestry z ADOS sa tak dostávajú do izolácie, pretože nepatria ani k nemocniciam, ani k poliklinikám. No i napriek tomu vykonávajú svoju prácu a denne merajú poctivo svoju cestu k tým, ktorí čakajú na pomoc, ale aj láskavé slovo či pohladenie i útechu i keď je oveľa ľahšie vracať ľudí do života ako ich vyprevádzať do večnosti.