Škola chrbta

MUDr. Nová J., Žilina

                   Škola chrbta je systém, ktorý učí optimalizáciu pohybu v najrôznejších záťažových situáciách. Je preventívnou koncepciou boja s bolesťou v pohybovej sústave vôbec.

                   Škola chrbta systematizuje metódy vyvinuté v USA, Kanade, Škandinávii, SRN, ako si pomôcť trvalo nielen od bolestí chrbta, ale i od bolestí hlavy, závratí, parestézií, ktoré majú pôvod v nesprávnom zaťažovaní chrbtice a pohybovej sústavy.

Na kongrese v Salzburgu v r. 1990 sa zjednotili metodiky jednotlivých škôl. Sú zoradené do šiestich stretnutí 1x týždenne v trvaní 90 minút.

Popri základných poznatkoch z anatómie, neurofyziológie, patológie a mechaniky, predstavuje i súbor informácií ako sa máme rozumne správať k svojmu telu.

                   Jej metodiky nespočívajú len v cvičení, ale skôr vo vypracovaní určitých zásad chovania sa k svojmu telu v najčastejších denných situáciách. Tým nám umožňuje zareagovať čo najsprávnejšie pri najbežnejších bolestivých stavoch a vyvarovať sa prevažnej väčšiny bolestí chrbta, hlavy, či bolestí v pohybovej sústave. Pohybový systém jediný podlieha našej vôli, ale i svojvôli. Je proti preťažovaniu i nedostatočnému zaťažovaniu do veľkej miery bezbranný. Zásadné ovplyvnenie bolestí spočíva najčastejšie v našich silách a nie v množstve liekov. Medikamenty bolesť dočasne potlačia, no neekonomické zaťažovanie a chybné pohybové návyky neodstránia, tie pretrvávajú a z pôvodne funkčných porúch sa môžu vyvinúť závažné organické ochorenia.

Škola chrbta sa organizuje pre :

a/ z hľadiska pacienta :

                                      1. pre tých, ktorí opakovane trpia bolesťami chrbta

                                      2. pre tých, ktorí prekonali silnú akútnu bolesť a už ju nechcú zažiť

b/ z hľadiska lekára a rehabilitačného pracovníka :

                                      1. pre pacientov s chybnými pohybovými návykmi vyvolávajúcimi bolesť pri funkčných ochoreniach

                                      2. pre pacientov po terapii organickej poruchy s pretrvávajúcimi neekonomickými pohybovými návykmi pri aktívnom prístupe pacienta k problému bolesti

                                      3. pre skupiny osôb ohrozených statickým preťažovaním a pre deti hlavne z preventívneho hľadiska.

  Škola chrbta je dočasne nevhodná pri silných akútnych bolestiach.

Po odoznení akútneho stavu môže absolvovať Školu chrbta každý, kto spĺňa podmienky :

                                      1. pohybový systém je bez takých štrukturálnych porúch na kostiach, väzoch či svaloch, ktoré by významne ovplyvňovali pohyb (M.Bechterev, RA, kox- artróza)

                                      2. nervový systém nie je porušený tak, že by významne ovplyvňoval riadenie pohybu (SM)

                                      3. pacient pristupuje aktívne k problému a má záujem porozumieť vzniku bolestí a na odstránení ťažkostí.

                     Najbežnejšie pohybové úkony človeka nie sú nič iného ako viac-menej pevne vypracované dynamické stereotypy. (Dynamický stereotyp predstavuje dočasne nemennú sústavu podmienených a nepodmienených reflexov, ktorá vzniká na podklade stereotypne sa opakujúcich podnetov ). Je potrebné, aby boli skutočne ekonomicky vypracované. Raz fixované zlé stereotypy sa ťažko prebudovávajú. Napr. kto sa raz naučí písať rýchlo na stroji jedným alebo niekoľkými prstami, zvládne už sotva dokonca života perfektný prstoklad všetkými desiatimi prstami.

V Škole chrbta sa zaoberáme programovaním dôležitých pohybových návykov (stoj, sed, vstávanie zo sedu, vstávanie z lôžka,...). Pre toto programovanie potrebujeme čo najvýhodnejší terén - svalovú rovnováhu medzi svalmi posturálnymi s tendenciou ku skracovaniu a ich antagonistami svalmi fázickými s tendenciou k oslabeniu. Svaly nepracujú izolovane, ale vo funkčných reťazcoch, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Nás zaujíma, ako silno a v akej časovej závislosti sa jednotlivé svaly aktivujú.

                   V prvom rade sa sústredíme na vyťahovanie skrátených svalov. Význam skráteného svalu nie je len v tom, že je aktivovaný pri najrôznejších pohyboch viac, akoby zodpovedalo ekonomickému a správnemu stereotypu alebo, že ovplyvňuje statiku tela, ale ešte viac v skutočnosti, že dokáže meniť pohybové stereotypy. Skrátený sval sa stáva dominantným pri najrôznejších pohyboch i v takých, pri ktorých by nemal byť aktivovaný, resp. by dokonca mal byť v aktívnom útlme. Takýto sval je posilovaný pri všetkých druhoch pohybov, takže i tzv. cielené cvičenia určitých svalových skupín vedú naopak k zhoršovaniu stavu pacienta. Skrátené svaly pôsobia tlmivo na svojich antagonistov, ktorí majú prevažne fazickú funkciu, preto tieto oslabené fázické svaly nemôžeme posilovať, kým nevytiahneme skrátené posturálne svaly. Napr. nemôžeme posilniť oslabené brušné svaly skôr, kým nevytiahneme skrátené paravertebrálne svaly lumbálne a iliopsoasy.

Najdôležitejšie svaly prevážne posturálne majú tendenciu k skracovaniu

Svaly s tendenciou k hypotonii, oslabeniu a hypoaktivácii v pohybových stereotypoch : m.tibialis anterior, mm.peronei, mm.vasti quadricipitis zvlášť vastus medialis, dvojkĺbové dlhé adduktory stehna, zvlášť výrazne m.gluteus maximus, medius a minimus, brušné svaly, dolné fixátory lopatky ( stredná a dolná časť m.trapesius, mm.rhomboidei a m.seratus anterior ), hlboké flexory šije, m.deltoideus a extenzorové svalové skupiny ruky.

Správny ekonomický stoj človeka sa podobá stoju aktuálne úspešného človeka. Ťažnica tela prechádza pri pohľade z boku vonkajším zvukovodom, ramenom, bedrovým kĺbom, kolenom a asi šírku prsta pred členkom. Chodidlá zvierajú uhol asi 30 - 40 stupňov.

Tlaky pôsobiace na 5. driekovú platničku pri rôznych spôsoboch dvíhania bremena

Pracovný sektor bezpečného zdvíhania bremien