MUDr. Panák J., MUDr. Hromec M., MUDr. Staníková E., MUDr. Hronský P., MUDr. Veselá K., Žilina
Táto téma výrazne multidisciplinárna, ako ukazuje aj tento seminár zamestnáva vo veľkom rozsahu aj ortopédov. Choroby axiálneho skeletu tvoria významnú časť ortopedickej práce, v našich podmienkach najmä ambulantnej. Ukazovatele z prvého 1/4 roku t.r.hovoria, že na našej ortopedickej ambulancii tvorili 14 % všetkých pacientov. Voči iným literárne uvádzaným štatistikám je to menej (uvádza sa 3O-85 %), čo je zrejme spôsobené tým, že sa v našich podmienkach uvedenou problematikou zaoberá viacero medicínskych oborov. Dôležité je však to, že problematika postihuje všetky vekové skupiny obyvateľstva, najmä však ľudí v produktívnom veku, čo spôsobuje, že sa stáva aj otázkou výrazne sociálnoekonomickou.
Pojem VAS je zároveň veľmi všeobecný, ako aj rozsiahly a obsiahly. Ako už bolo uvedené predrečníkmi zahrňuje mnohé choroby a poruchy rôzneho pôvodu.
Chrbtica ako orgán má viacero funkcií, najmä však statickú,ochrannú ( pre nervový systém ), dynamickú a ako súčasť kostry metabolickú. Základom je pohybový segment, celá chrbtica pracuje ako flexibilná štruktúra, pričom tzv.predný stĺpec funguje ako pufrikačná štruktúra, zadný stĺpec ako vodiaci mechanizmus dynamickej funkcie. Zaťažiteľnosť chrbtice je daná stavom kostného tkaniva stavcov, stavom diskov intervertebrálnych kĺbov, stavom ligamentózneho a svalového aparátu, ale aj stavom pánvy a DK. Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé zložky anatómie a fyziológie chrbtice nemožno veľmi oddeľovať. Z didaktického hľadiska však pohľad ortopéda zúžim na kostno - kĺbnu morfológiu a štrukturálne zmeny, ktoré vedú k bolestiam patriacim k širokému pojmu VAS.
Už v časti o poruchách chrbtice v detskom veku bolo uvedených mnoho chýb, stavov a chorôb, ktoré spôsobujú bolestivý syndróm. Väčšina z nich sa prenáša do dospelého veku ako podklad statickej poruchy, ktorá za určitých okolností dáva možnosť rozvoju ďalších adaptačných a deformačných zmien. Keď tieto dosiahnu taký rozsah, že spôsobujú ťažkosti, ovplyvňujú život postihnutého a nadobúdajú charakter choroby. Platí to najmä pre získané statické chyby, ktoré sa v dospelosti vplyvom preťažovania, nesprávnych životných stereotypov a tiež prirodzených involučných pochodov ešte zvýraznia. Chybné držanie ako základná porucha statiky sa na základe uvedeného môže rozvíjať v dospelosti aj na v detstve intaktnej chrbtici. Involučné zmeny na všetkých tkanivách vychádzajúcich z mezenchýmu sú spôsobené najmä poruchami výživy, oxygenácie a stavom vody v týchto tkanivách. Výsledkom sú zmeny kvality i kvantity väziva, svalov, medzistavcových platničiek, kĺbnych chrupiek a samotnej kosti. Takto vznikajúce degeneratívne zmeny na kostiach detekujeme najbežnejším pomocným vyšetrením v ortopédii, rentgenom. Podrobnejší a komplexnejší obraz nám dáva CT a najmä NMR. Najväčšie zmeny bývajú vždy v oblastiach najväčšieho namáhania - v prechodových zónach C - Th a L-S. RTG obraz však nie je samo osebe určujúci pre diagnózu bez príslušného klinického vyšetrenie a posúdenia funkcie. Deformačno-adaptačné a remodelačné zmeny, ktoré vidíme na rtg snímkoch chrbtice možno nazvať pamätníkom prekonaných zmien. Neplatí, že čím sú tieto výraznejšie, tým je ochorenie a najmä bolesti pacienta väščie. Svedčia o tom, že ich nositeľ prekonal mnohé etapy kompenzácie a dekompenzácie, a že jeho adaptačné schopnosti sú dobré. Vývoj týchto zmien je dlhodobý a ovplyvniteľný aj ovplyvňovaný okrem iného odolnosťou zúčastnených tkanív ( kosti, chrupky, svalov a väziva ). Všeobecne platí, že rtg prítomné degeneratívne zmeny nemusia spôsobovať aktuálne vertebrogénne bolesti, ale svojou prítomnosťou sa môžu spolupodieľať na ich vzniku a progresii. Ešte výraznejšie toto platí u zápalových ochorení, či u špecifických alebo nešpecifických, ktoré z diferenciálno- diagnostického hľadiska musíme brať do úvahy. Akútna fáza týchto stavov sa vyznačuje silnými bolesťami bez kostných rtg prejavov. Pozápalové často veľmi výrazné kostné rtg zmeny nemusia spôsobovať aktuálne bolesti.
Pri metabolických, hormonálnych a tumoróznych ochoreniach dochádza predovšetkým k poruche štruktúry kosti tela stavca, event.i ďalších jeho častí. Základom tejto poruchy je osteoporóza kosti, teda atrofia kostného tkaniva v proteínovej i minerálnej zložke. Táto môže byť generalizovaná alebo lokálna. Etiologicky je príznačná veľká rôznorodosť. Okrem vyššie uvedeného môže ísť o príčiny iatrogénne, neurogénne, imobilizačné, zápalové a cievne.
V popredí praktického záujmu stojí z generalizovanej formy postmenopauzálna osteoporóza a z lokálnej kostná dystrofia Sudeckovho typu. Všetky typy môžu vyvolávať bolestivý syndróm a priori, ďalej mikrofraktúrami, kompresiami kostnej hmoty a sekundárne následnými adaptačnými zmenami.
Vertebrogénne ochorenia sú časté a s vysokým percentom PN. Tento fakt výskytu častej PN s dlhým priebehom je podmienený aj tým, že nie je jednotne uznávaná patogenéza vetebrogénnych porúch rôznymi odbormi, ktoré sa ochoreniami chrbtice zaoberajú. Bolo by veľmi vítané, keby sa každý odborník zaoberajúci sa touto problematikou snažil identifikovať primárne dôvody ťažkostí, a tým kauzalizovať liečbu.
Vzhľadom na rôznorodosť etiológie, prejavov a vzťahov je to veľmi ťažké a táto problematika vždy bude určitým krížom medicíny nielen ortopédie.