Satalová,E.; Škrkoňová,Ľ.; Záhorská,V.; Kovalčíková,J.; Žilina
Bolesti hlavy sú častým prejavom najrôznejších ochorení a je preto veľmi ťažké zhrnúť a poukázať na všetky možné príčiny.
Podľa hlavného patogenetického článku môžeme bolesti hlavy rozdeliť na
- bolesť cievneho pôvodu
- spondylogénne
- symptomatické.
1. Medzi bolesti hlavy cievneho pôvodu patrí vazomotorická cephalea, migréna, histamínová bolesť hlavy, temporálna arteritis, bolesti hlavy pri hypertenzii, hypotenzii a atheroskleróze.
2. Druhou významnou skupinou tvoria spondylogénne bolesti hlavy. Pri stanovení tejto diagnózy je dôležité vylúčiť ostatné možné ochorenia.
3. Symptomatické bolesti hlavy sa vyskytujú v rámci neurologických a iných ochorení. Najčastejšie sa jedná o:
- bolesť hlavy pri vnútrolebečnej hypertenzii
- pri likvorovej hypotenzii
- bolesti hlavy očného pôvodu
- bolesti hlavy vyvolané chorobami ORL orgánov, zubov a čeľustí
- pri horúčke a zápalových ochoreniach
- psychogénne bolesti hlavy
- toxické bolesti hlavy
- poúrazové bolesti hlavy
Na obvodnej ambulancii sa najčastejšie stretávame s migrénou.
Migréna je charakterizovaná atakami pulzujúcej, prevažne jednostrannej bolesti hlavy, trvajúcej zvyčajne 4-72 hodín, spojenej s nauzeou, príp. zvracaním, fotofóbiou, fonofobiou.
Rozdeľuje sa na migrénu bez aury, s aurou, ophtalmoplegickú migrénu a retinálnu migrénu.
Možnú komplikáciu migrény predstavuje status migrenosus, kedy bolesť hlavy trvá dlhšie ako 72 hodín a migrenózny infarkt, kedy fokálne príznaky trvajú viac ako 7 dní, ev. sa na CT mozgu objaví ischémia. V súčasnosti sa pri liečbe migrény uplatňujú dva hlavné prístupy, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Ide o liečbu nefarmakologickú a o liečbu pomocou farmák. Z nefarmakologiickej liečby je to napr. kľud na lôžku, uvoľnenie, spánok, akupunktúra, prip. akupresúra. Ďalej úprava denného režimu a životosprávy, rôzne relaxačné techniky. Niekedy môže bolesť hlavy vyvolávať určitá potravina ev. liek, ktoré je potrebné potom vylúčiť. Pri medikamentóznej liečbe sa uplatňujú dva prístupy - liečba akútna a profylaktická.
Akútna liečba sa používa u pacientov, ktorí udávajú najviac dve ataky za mesiac. Používame jednoduché alebo kompozitné analgetika, antiemetika, námeľové alkaloidy, antiflogistika a ďalšie.
Profylaktická liečba sa doporučuje u pacientov, ktorí trpia viacej ako dvoma atakami za mesiac ev. v prípade intenzívnych ťažkostí. Používame zvyčajne beta blokátory, blokátory kalciových kanálov, antagonistov serotoninu, námeľové alkaloidy, ev. antidepresíva.
Klinický význam uvedenej problematiky vyplýva aj z častosti výskytu bolestí hlavy. Podľa svetových štatistík asi 70% dospelej populácie trpí aspoň tzv. prechodnými bolesťami hlavy a z toho 10-18% vyhľadá pre tieto obtiaže lekára. Ako najčastejšie sa uvádzajú vasomotorické bolesti hlavy - asi 55%, vertebrogénne bolesti hlavy 35 % a symptomatické bolesti hlavy - 10%.