PREVENCIA A LIEČBA BOLESTÍ CHRBTA ZO STATICKÉHO PREŤAŽENIA SEDOM
K. Hornáček, E. Thurzová
FRO FN, Bratislava
Ústav vied v športe, FTVŠ UK,
Bratislava
Súhrn: autori v práci rozoberajú problematiku bolestí chrbta pri statickom preťažovaní pohybového aparátu sedom ako najčastejšou pracovnou polohou. Na základe súčasných vedeckých poznatkov a vlastných skúseností odporúčajú striedanie najmenej únavných - odľahčujúcich - sedov /Bruggerov, Mandalov, na kľakačke/ a relaxačných sedov / jogové sedy, s podopretou hlavou, preloženou nohou/ a zdôrazňujú potrebu ich dynamizácie. Ako vhodný prostriedok dynamizácie sedu prezentujú PC vankúš, ktorý najmä v Bruggerovom a Mandalovom sede núti optimálne zapájať autochtónne svalstvo chrbtice, ktorého dysfunkcia má významnú úlohu v patogenéze vertebrogénnych syndrómov.
Úvod: Súčasný životný štýl a osobitne pracovný režim veľkej väčšiny pracovne aktívneho obyvateľstva v priemyselne rozvinutých krajinách pôsobí negatívne na lokomočný systém. Obmedzuje pohybovú aktivitu a vnucuje dlhodobé statické preťaženie v jednej polohe. Možno predpokladať, že tieto tendencie sa budú zosilňovať a postihovať už detskú populáciu /10/.
Najčastejšie využívanou pracovnou polohou sa paradoxne stáva sed. Z hľadiska vývojového nie je na túto polohu vytvorená dostatočná adaptácia /8/. Statickým preťažovaním väčšiny posturálnych svalov s tendenciou ku skráteniu a vyraďovaním z aktívnej činnosti svalov s tendenciou k oslabeniu sa vytvára a prehlbuje svalová dysbalancia. Nepriaznivé adaptačné zmeny vznikajú postupne na celom muskuloskeletálnom systéme. To prirodzene vedie k bolestivým stavom pohybového aparátu a osobitne osového systému u 80% obyvateľstva /9/.
Z týchto dôvodov sa hľadajú rôzne spôsoby, znižujúce negatívne vplyvy sedu, zabraňujúce jednostrannému preťaženiu a celkovej hypoaktivite. Základným predpokladom pre zníženie algických stavov pohybového aparátu osôb so sedavou pracovnou polohou je použivať najmenej únavný sed a striedať ho v mikropauzách, ale aj vo voľnom čase strávenom v sede, s úľavovými relaxačnými sedmi /jogové sedy, sed s podopretou hlavou, prekríženými nohami/ /4/. Toto úsilie musí byť nevyhnutne podporované ergonomicky správnou konštrukciou a usporiadaním celého pracovného a rovnako aj odpočinkového miesta. Touto problematikou sa v posledných rokoch zaoberajú mnohé pracoviská. Ako najmenej únavný sed sa v súčasnosti presadzuje odľahčujúci sed, rozpracovaný Bruggerom /2/. Sed je vzpriamený, temeno hlavy je najvyšším bodom tela. Sediaci je takmer na okraji stoličky, opiera sa o abdukované dolné končatiny. Bedrové, kolenné a členkové kĺby majú byť flektované približne v 90 stupňovom uhle /obr.1a/. Při tejto polohe je uvoľnené brušné a gluteálne svalstvo, panva sa klopí dopredu a udržiava sa tak drieková lordóza. Hrudná a krčná chrbtica sa dostáva do statickej rovnováhy. Súčasne sa pri tejto polohe facilituje aj správny stereotyp dýchania. Kvôli zachovaniu bedernej lordózy, ktorá je podmienkou najmenej únavného sedu, doporučuje Mandal 5 - 10 stupňové inklinačné zošikmenie sedacej plochy /7/.Takto sa vyhýbame kyfotíckému sedu, ktorý spôsobuje zvýšené napätie vo väčšine posturálnych svalov /1,7/. Podobný účinok má aj sed na tzv. kľakačkách /4/.
Za pozornosť stojí skutočnosť, že Bruggerov sed má viaceré obdobné charakteristiky, ako fyziologický trojmesačný model držania tela na chrbte /obr.1b/. Trojmesačný model držania tela je takisto charakterizovaný 90 stupňovou flexiou v bedrovom, kolennom a členkovom kĺbe. Dolné končatiny sú abdukované s ľahkou extrarotáciou. Objavuje sa úchop nôžkou v inverzii. Temeno hlavy je najvzdialenejším bodom tela, hlava a krk zaujímajú 90 stupňový uhol. Oproti Bruggerovmu sedu je však samozrejme rozdielna oporná plocha, ktorú tu predstavuje chrbát. Trojmesačný model držania tela je prejavom dozrievania celkového kokontrakčného globálneho modelu, ktorý má práve formatívny vplyv na osový orgán a periférne kĺby /6/. Ak novorodenec nedosiahne trojmesačný model držania tela, jeho motorika a niekedy aj mentálna úroveň budú patologicky zmenené, hoci sa môže v budúcnosti postaviť a poprípade chodiť. Bruggerov sed a trojmesačný model držania tela sú v princípoch podobné korektnému sedu pri hippoterapii /5/, metóde, ktorú využívame v liečbe ako pri DMO, tak pri chybnom držaní tela /obr.1c/.
Hoci odľahčujúci sed sa javí ako optimálny, ide stále o statické jednostranné zaťaženie. Možno ho používať len na prechodnú dobu ako sed odľahčujúci. Takmer každá poloha, ktorá je udržiavaná dlhšiu dobu v nemennej situácii, vyvoláva únavové javy. Preto nemožno odporúčať žiadny typ sedenia ako trvalý, len ako prevažujúci /9/. Hoci pacientovi odporučíme robenie prestávok s aktívnym pohybom, vlastné ochabujúce štruktúry takto bohužiaľ dostatočne nezapojíme. Strnulé držanie polohy v sede vedie k poruchám držania pre nevýhodnú izometrickú činnosť posturálnej muskulatúry. Posturálne funkcie v sede musia vykazovať dynamické mikropohyby, ako ich pozorujeme pri sedení detí v škole /11/.
Z tohoto dôvodu sa presadzuje snaha dynamizovať sed, keďže pohyb je formujúcim prvkom pohybového systému. Významné je zameranie sa na aktiváciu autochtónneho svalstva a súčasne stimuláciu starých ontogenetických pohybových vzorov.
Za účelom dynamizácie sedu sa začali vyrábať stoličky so špeciálnym pružením. Technické stránky ich využívania a hlavne ich cena nie sú podľa nás najoptimálnejšie a pre väčšinu ľudí sú z týchto dôvodov nedostupné.
Aj z tohoto dôvodu a tiež v snahe dynamizovať sed čo najjednoduchšie, sme vytvorili sedací PC vankúš a jeho modifikácie pre rôzne situácie. PC vankúš zmenami svojho tvaru počas sedenia na ňom neustále núti reagovať osový orgán na zmeny ťažiska. Dochádza tak k neustálemu zapájaniu spinálneho autochtónneho svalstva, ktoré hrá rozhodujúcu úlohu při správnom držaní tela. Práve porucha hlbokých autochtónnych svalov je dnes považovaná za prioritnú v patogenéze vertebrogénnych syndrómov. Súčasne dochádza k aktivácii proprioceptorov a aktivácii podkôrových mechanizmov, zúčastňujúcich sa na riadení motoriky. Z tohoto dôvodu môžme považovať PC vankúš za ďaľšiu formu proprioceptívnych neuromuskulárnych facilitačných techník /senzomotorickej stimulácie/ ako je cvičenie na úseči podľa Freemanna, cvičenie na nestabilnej plošine, minitrampolíne, atď. Pri používaní PC vankúša predpokladáme popri aktivácii autochtónneho svalstva súčasne stimuláciu starých ontogenetických pohybových vzorov. PC vankúš môžme zaradiť medzi v súčasnosti presadzované metódy cielenej kinezioterapie s využitím zatvorených pohybových reťazcov, ako je cvičenie na štyroch, jogové asány, beh na lyžiach atď. Pri zatvorených pohybových reťazcoch je fixované akrum končatiny a pohybuje sa pletenec s trupom. Tieto pohybového aktivity sú charakterizované kokontrakciou, ktorou môžme optimálne ovplyvniť pohybovú funkciu pri vertebrogénnych algických syndrómoch a svalových dysbalanciách, ktoré chápeme predovšetkým ako poruchu stabilizácie /7/.
Metodika. Na minimálne nafúkanom PC vankúši odporúčame sedieť v Bruggerovm sede zo začiatku 5-10 minút, 3x denne. Sedíme približne v strede vankúša, poprípade sa mierne posunieme dopredu a tak imitujeme Mandalov zošikmený sed. Vytvárame takto zošikmenie sedacej plochy okolo 5 - 10 stupňov, ktoré ideálne podmieňuje vertikálne držanie trupu a zachováva fyziologické zakrivenie chrbtice /1,8/. Čas sedenia na vankúši postupne predlžujeme. Neskôr môžme na ňom sedieť väčšinu dňa. Pre pacientov s bolestivou kostrčou sme zostrojili vankúš odľahčujúci a šetriaci túto štruktúru. Pre profesionálnych vodičov je vhodný špeciálny vankúš, ktorý má tlmenú intenzitu zmien tvaru, pre zachovanie bezpečnosti pri šoférovaní. Výhodou PC vankúša je jeho veľmi jednoduché používanie, malá hmotnosť, prenosnosť podľa potreby na pracovisko alebo domov, minimálna starostlivosť a v neposlednom rade prijateľná cena.
Indikácie: statické preťažovanie osového orgánu sedom, prevencia funkčných porúch myoskeletálneho systému, reciduvujúce vertebrogénne algické syndrómy so sprievodnu svalovou dysbalanciou, poruchy stereotypu dýchania, degeneratívne ochorenia kĺbov dolných končatín a chrbtice, kokcygodýnie /kostrčové PC vankúše/, hemoroidy a stavy po ich operácii. Používanie PC vankúša je vhodné v rámci komlexnej rehabilitačnej liečby chorôb pohybového aparátu. Pri algických stavoch jeho použivanie odporúčame až po začatí komplexnej terapie, poprípade po jej ukončení.
Absolútne kontraindikácie: nezhojené zlomeniny panvy a stavcov, akútne zápalové ochorenia pohybového systému, akútny radikulárny syndróm, stavy zhoršujúce sa sedením na PC vankúši.
Relatívne kontraindikácie: nezhojené fraktúry DK, závraty, myopatie, spasticita a hypotónia.
Je samozrejmé, že samotné používanie PC vankúšov nie je všeliekom skupiny ochorení ku ktorej ho indikujeme. Sme však presvedčení a doterajšie skúsenosti nás o tom utvrdzujú, že jeho využívanie je vhodnou súčasťou komplexnej liečby, osobitne pri funkčných vertebrogénnych syndrómoch, ktorých incidencia sa bude v budúcnosti zvyšovať. Kombináciu najmenej únavného sedu a jeho dynamizáciu pomocou PC vankúša považujeme za významné preventívne opatrenie pri bolestich chrbta, podmienených dlhodobým sedom.
Literatúra:
1./ BENDIX, T. - BIERING-SORENSEN, F.: Posture of the trunk when siting on forward inclining seats. Scand. J. Rehab. Med., 15, 1983, č.4, s. 197-203.
2./ BRUGGER, A.: Kritischer Rucklick. In: Moderne Schmerzbehandlung, s.53-61. Wien, Munchen, Bern. W. Maudrich, 1984.
3./ GILBERTOVÁ, S.: Sedavé zaměstnání a vertebrogenní onemocnění. Rehabilitácia, 17, 1984, 3, s. 151 - 161.
4./ GÚTH, A., MERCEKOVÁ, L., MARTINÁKOVÁ, A.: Výchovná rehabilitácia alebo Ako pošleme chrbticu do školy. Bratislava, Liečreh, 1996
5./ HORNÁČEK, K.: Korektný sed v hippoterapii. In: Hollý, K., Hornáček, K.: Hippoterapia. Bratislava, SNLC, 1997
6./ KOLÁŘ, P.: Motorická ontogenéza a jej využitie v hippoterapii. Kurz hippoterapie na IVZ, Bratislava, 15.október, 1997.
7./ KROBOT, A.: Klinické aplikace “pohybových řetezcú”. Refor, 8, 1997, 4-5, s. 53 - 58.
8./ MANDAL, A.,C.: Der sitzende Mesch. Theorie und Wirklichkeit. Z. Physiotherapie, 36, 1984, 3, s. 173 - 180.
9./ THURZOVÁ, E.: Súčasné trendy v prevencii vertebrogénných syndrómov. Rehabilitácia, 21, 1988, 4, s. 237 - 243.
10./ THURZOVÁ, E.: Syndróm bolestivej kostrče u detí. Rehabilitácia, 25, 1992, 4, s.24 - 32.
11./ VÉLE, F.: Kineziologie pro klinickou prax. Praha, Grada Publisching,1997
Adresa autora: K. H. Varšavská 31, Bratislava, 831 03, Slovensko