BOLESTIVÉ STAVY PRI SCLEROSIS MULTIPLEX A ICH LIEČBA
Jakubíková Hedviga
Neurologické oddelenie NsP
J.A.Reimana Prešov
primárne - sú dôsledkom priameho poškodenia myelínu CNS /slabosť, tremor, bolesti, poruchy citlivosti, vízu, spasticita, sfinkterové a sexuálne poruchy /
sekundárne - sú dôsledkom efektu primárnych symptómov /močové infekcie, kožné defekty, kostná fragilita/
terciárne - psychologické a sociálne problémy pri dynamike chorobného procesu
Výskyt bolestivých stavov u pacientov so SM kolíše podľa rôznych štúdií od 20 do 65%. Z časového hľadiska môžeme bolestivé stavy pri SM rozdeliť na akútne, kde patria neuralgia trigeminu, Lhermitov príznak, tonické spazmy, paroxyzmálne bolesti hlavy, subakútne, ako je optická neuritída, radikulárne bolesti, komplikácie liečby, napr. hemoragická cystitída po cyklofosfamide a kompresívne fraktury po kortikoidoch, kompresívne lézie n.ulnaris a fibularis u imobil.pacientov na vozíku a osteoporóza. Medzi chronické bolestivé stavy radíme dysestetické končatinové bolesti, dorzalgie, abdominálne bolesti zo spazmov mechúra a črev.obstipácie. U vysokého percenta pacientov s klinicky definovanou SM je prítomná spasticita. Postihnuté sú hlavne DK a trup. Spasticita môže interferovať s voluntárnym pohybom, rušiť bežné aktivity a spánok, spôsobovať bolesť, ale naopak môže pomáhať fixačnej funkcii u paretickej končatiny. Liečba spočíva v rehabilitácii, podávaní p.o.medikamentov /baclofen, tizanidin, benzodiazepiny/, blokáde nervosvalového spojenia botulotoxínom. Vo svetovej lietartúre sa sporadicky objavujú informácie o chirurgickej rhizotomii a intratekálnej aplikácii baclofenu v liečbe spasticity. Každý bolestivý syndróm u pacientov s diagnózou SM treba včas identifikovať a plánovať špecifickú liečbu od začiatku. Treba využívať možnosť kombinácie viacerých druhov liečby na zvýšenie jej efektívnosti.