CENTRÁLNA BOLESŤ
Feketová S.
I. neurologická klinika,
Fakultná nemocnica Bratislava
Bolesť je subjektívny príznak s negatívnym afektívnym nábojom, ktorý je varovným signálom, že ”niečo sa deje”, čo môže poškodiť organizm. Existuje však bolesť, ktorá nevzniká ako takýto pre organizmus dôležitý signál, ale je "produktom" samotného nervového systému. Objavuje sa pri poškodení rôznych štruktúr centrálneho nervového systému. Takúto bolesť nazývame centrálna bolesť. Býva obyčajne bizardného charakteru, silná, často na veľkých plochách tela, pacienti ju opisujú ako neznesiteľnú, dlho trvajúcu, a spôsobuje im veľa utrpenia.
Centrálna bolesť býva v praxi často prehliadnutá, hlavne v prápade koexistencie viacerých druhov bolesti. Vzhľadom na relatívne vysokú incidenciu ochorenia, ktoré prináša veľa psychologických a sociálnych problémov, ako i nedostatočné vedomosti o centrálnej bolesti je potrebné tejto poblematike venovať väčšiu pozornosť zo strany klinických pracovníkov.
Klasifikačná komisia Medzinárodnej spoločnosti pre štúdium a liečbu bolesti (IASP) definovala Centrálnu bolesť nasledovne: Centrálna bolesť je bolesť zapríčinená léziou alebo dysfunkciou CNS.
V slovenskej literatúre nie je veľa zmienok o centrálnej bolesti. Vo svetovej lietratúre sú názory na diagnostiku, etiológiu a patofyziológiu mnohokrát kontraverzné. Súčasným názorom vajlepšie vyhovuje delenie bolesti na základe patofyziologických mechanizmov, ktoré rozpoznáva nociceptívnu, neuropatickú a psychogénnu bolesť. V patofyziológii sa zdôrazňuje najmä proces deaferentácie na rúznych úrpvniach CNS v priebehu ascendentných somatosenzorických dráh. centrálna bolesť býva asociovaná s poruchami citlivosti a to najmä termickej a algickej. Väčšinou býva zachovaná citlivosť sprostredkovaná zadnými povrazcami.
Vzniká pri všetkých nozologických jednotkách postihujúcich CNS, najviac však pri náhlach cievnych mozgových príhodách, sclerosis multiolex a traumatických miechových poškodeniach.
Problematickou hzostáva naďalej kliečba centrálnych bolestivých stavov. V posledných rokoch sa preferujú tricyklická antidepresíva, ktoré pôsobia aj na adrenergný systém a u miechových lézii sa s úspechom aplikuje TENS. Neurochirurgické liečba je metódou poslednej voľby, jej výsledky z dlhodobého podľadu sú viac ako sporné.