PREPOJENIE KURATÍVNEHO PRÍSTUPU V ONKOLÓGII S PALIATÍVNOU MEDICÍNOU. ETICKÉ
ÚVAHY.
MUDr. A. Kovárová, MUDr. K.
Križanová
V onkologickej praxi sa vedie nemilosrdný boj s nádorovým ochorením. Vojnovú terminológiu možno používať aj ďalej: tento boj si vyžaduje ľudské životy zapríčinené nie len nepriateľom, ale aj tými dobrými. Je žiadúce, aby straty boli čo najmenšie. Preto sa pri kuratívnom úmysle využíva rozsiahla supporatívna liečba náročná na financie. Štatistické údaje hovoria, že vyliečiť sa podarí 40 až 45% chorých - podľa závažnosti postihnutia, typu nádoru a vyspelosti zdravotníctva. Vyše polovice onkologických pacientov v boji s nádorovou chorobou zomiera. Vo svojom živote dospejú v jednom bode do štádia, kedy už nie je možné na ich vyliečenie použiť ani chirurgické, ani rádioterapeutické, ani chemoterapeutické postupy. Sú lekári, ktorí ani v tomto bode obratu nevedia ukončiť boj s nádorom a považujú ho za svätú vojnu, ktorú treba viesť až do úplného konca. Je možné zistiť ostrú deliacu líniu? Je boj s nádorovou chorobou skôr obrazom skutočného života, ako vojnového stavu? Je možné za určitých definovaných okolností dohodnúť mier a pokúsiť sa dožiť život síce doráňaný, a1e dôstojne? Je paliatívna medicína ústupom lekára z terapeutických pozícii? Má niečo spoločné s tak obávaným termínom pasívna eutanázia? Kde je hranica medzi tvrdením, že už sa nedá nič robiť s paliatívnou medicínou? Sú medicínske paliatívne postupy menej hodnotné ako postupy kuratívne? Ako zabezpečiť medicínsky odôvodnený a dôstojný prechod z kuratívnej do paliatívnej starostlivosti?
Keď' si zodpovieme tieto a možno aj mnohé iné otázky, nie sme na konci s etickou dilemou. Ktoré terapeutické postupy množno použiť, aby sme neskrátili život pacienta viac ako to robí jeho ochorenie? Čo má prednosť v rozhodovaní - zmiernenie utrpenia alebo predĺženie života? Kto má o tom rozhodovať? Lekár? Pacient? Obaja? Alebo ako kedy? Je možné klamať alebo je pravda o prognóze vždy žiadúca? Pri každodennej práci v paliatívnej medicíne si tieto otázky kladieme stále. Musíme úzkostlivo dbať, aby sme neublížili - pacientovi, jeho blízkym. Musíme mať široké medicínske znalosti, aby sme vedeli zdôvodniť' svoje postoje, ale musíme mať aj dostatok kritiky a morálky, aby sme si uvedomili, ak má pravdu ten druhý.